Azda najväčší vplyv má na pestované rastliny pôdna kyslosť, ktorá najvýraznejšie ovplyvňuje rozpustnosť základných živín v pôde a ich prístupnosť pre rastliny. V praxi sa to môže prejaviť tak, že napriek dostatočnému hnojeniu nemusia byť živiny pre rastliny, ktorým vyhovuje neutrálne pH, v kyslej pôde dostupné. Vynaloženie prostriedkov na kúpu a zapracovanie hnojiva sa tak stáva ekologicky i ekonomicky neefektívne. Je známe, že pôdy s kyslou pôdnou reakciou majú zníženú schopnosť rozpúšťať zlúčeniny P, K, Ca a Mg. Využiteľnosť fosforečných hnojív je optimálna pri pH pôdy v rozpätí 6,5 – 7,4.
Rôzna pôda môže mať prirodzene rôzne pH, čo súvisí s jej podložím, spôsobom vzniku, zrnitostným zložením či s obsahom humusu. Mnoho poľnohospodárskych pôd má však aj tzv. „umelo získané“ pH. Najčastejšie sa tak deje činnosťou človeka, pretože pH pôdy môže kolísať v závislosti od aplikácie priemyselných hnojív alebo zapracovávania organickej hmoty do pôdy. Pri plánovaní osevných postupov v poľnohospodárskej praxi je dôležité vedieť, aké pH majú jednotlivé parcely osevného postupu, pretože rôznym rastlinám vyhovujú rôzne hodnoty pH pôdy.
Kyslosť, resp. zásaditosť pôdneho roztoku definuje stupnica pH s rozpätím hodnôt 0 – 14.